Naše zlaté dievčatá s najkrajším darčekom pre svojich otcov

Naše zlaté dievčatá s najkrajším darčekom pre svojich otcov

 

V Starej Turej sme absolvovali prekrásny predĺžený víkend. Postarali sa oň naše dievčatá, po nedeli s prívlastkom zlaté, ktoré na majstrovstvách Slovenska mladších žiačok U13 nenašli premožiteľa a zaslúžene sa tešili z majstrovského titulu. Postupne vo štvrťfinále zdolali Young Angels Košice 61:24, v semifinále Starú Ľubovňu 62:44 a vo finále Ružomberok 55:48.

 

O tom, že naše deviatky majú svoju kvalitu vieme už dlhší čas, ešte keď hrali v súťažiach proti starším súperkam. Slovensko však o tom dlho nemohli presvedčiť.

 

FINÁLE I DIEVČATÁ NADCHYLI ŠÉFKU KLUBU

 

Pred dvoma rokmi sa v Košiciach konali majstrovstvá Slovenska v mládežníckych kategóriách, no nepochopiteľne iba najmladšie nemali svoj šampionát, vlani sa pre pandémiu už vôbec nekonali majstrovstvá Slovenska. „Konečne sa po dvoch rokoch organizoval slovenský šampionát v tejto kategórii. Sme veľmi radi, že sa potvrdilo to, čo sme si o našich dievčatách mysleli už nejaký ten rok - že sú šikovné a majú na to, aby získali medailu,” povedala prezidentka CBK Vladimíra Daňková, ktorá pricestovala na vyvrcholenie turnaja podporiť dievčatá. „Atmosféra samotného finále bola perfektná. Dievčatá boli naburcované na maximum. Emilly Kováčik v tomto smere odviedla skvelú robotu. Hecovala celé družstvo na pozitívnu vlnu, čo sa prenieslo do výkonu dievčat i do samotného výsledku. Bolo to ozajstné vyvrcholenie turnaja so všetkým, čo k nemu patrí. Oba tábory povzbudzovali svoje tímy a až do samého konca bolo finále napínavé. Dievčatá boli úplne úžasné. Veľmi sa mi páčili,” pochválila celý kolektív šéfka CBK, ktorá priznala, že na konci prvej štvrtiny za stavu 9:20 mala malú dušičku a nebolo jej všetko jedno. „Keď však nastúpila druhá päťka Ružomberka, už som verila, že tento zápas vyhráme,” dodala.

 

NECHALI SRDIEČKO NA PALUBOVKE

 

Organizácia turnaja bola v Starej Turej tradične na veľmi dobrej úrovni. K dobrej úrovni zápasov prispeli i výkony rozhodcov. Medailové pozície obsadili tímy, s ktorými sa asi najviac rátalo na toto umiestnenie. Otázne bolo iba to, ako si rozdelia cenné kovy. Nakoniec sa zopakovalo poradie s nasadením tímov pred turnajom. A to nielen na medailových miestach, ale na všetkých pozíciách až po 8. miesto. „Myslím si, že prvé tri tímy sa zalúžene tešili z medailí. Hocikto z nich sa mohol stať majstrom Slovenska. Veľmi sa teším, že sme to nakoniec boli my,” vyjadril sa tréner Miroslav Dirga, ktorý dostal ocenenie najlepší tréner na záverečnom turnaji. „Finálový duel s Ružomberkom sme zvládli nad očakávanie. Pred zápasom som dievčatám povedal, že musia dať do zápasu ešte väčšie srdiečko ako v predchádzajúcich stretnutiach. Tieto slová si naozaj vzali k srdcu. Bojovali ako levy do poslednej sekundy. Nevypustili ani jeden súboj.”

Skúsený kormidelník mal pre svoje zverenkyne len slová chvály. Veľmi ho potešilo, že všetky hráčky prispeli svojím vkladom do majstrovskej mozaiky. A teraz nemáme na mysli len zaznamenané body. „Musím pochváliť naše pivotky Tamarku Juhászovú s Viki Pulíkovou Hrehovou, ktoré v pravý moment zabrali pri doskakovaní a vlastne rozhodli zápas, keď sa lámal v náš prospech. Zastúpili za našu najvyššiu hráčku Alex Czakóovú, ktorá pre problémy s členkom odohrala iba prvú štvrtinu. Zahrali výborne pod oboma košmi a napokon mali na svojom konte aj dvojciferné počty bodov.”

 

STOPERCENTNE PRESVEDČENÝ O VÍŤAZSTVE

 

Vo finále sme nakoniec prehrali iba prvú štvrtinu. To sa tak možno i trochu čakalo. Tréneri hlavne apelovali na hráčky, aby im súper veľmi neušiel. Aby sa nestalo to, čo v semifinále, v ktorom Ružomberok vyhral prvú štvrtinu nad Starou Turou 20:6. „Nakoniec sme prehrali prvé dejstvo iba o deväť bodov. Po ďalšej bolo už iba bodové manko. Pred druhým polčasom som veril dievčatám. Bol som stopercentne presvedčený, že získame titul, lebo v Starej Turej mali výborné druhé polčasy a potvrdili to i vo finále. Zdobili nás bojovnosť, nasadenie, rýchlosť i premýšľanie pri hre. Hlavne si začali veriť. Dovoľovali si už také úniky, ktoré aj mňa samotného prekvapili. Je síce pravda, že veľa z nich nepremenili, ale ukázali, že sa vedia presadiť jedna na jednu a dostať sa do pozície pre zakončenie. A to je dôležité. Čo teraz možno Saške, Emilly, či Viki Perekstovej nevyšlo, vyjde o rok. Ukázali sa však i iné. Veronika Želinská dala krásny kôš po rýchlom protiútoku. V každom zápase skórovala i Eli Petrová, svoje koše dali i Laurika s Karinkou. Všetky zaznamenali body na tomto šampionáte, čo im len zdvihne sebavedomie.” Absolutórium si zaslúži kapitánka Tamarka Mantičová. „Zo všetkých strán som počúval len slová chvály, akú máme super rozohrávačku. To isté platí i o Emilly. Maximálne spokojný som so všetkými dievčatami. Klobúk dolu pred nimi,”konštatoval Miroslav Dirga, ktorý kvitoval, že dievčatá bojovali, bolo vidieť, ako každá jedna nesie svoj diel zodpovednosti a konečne výrazne žila i samotná lavička. „Dievčatá boli perfektné. Jednoducho všetci v hale videli a cítili, že chceme byť prví,”dodal.

Miroslav Dirga pri tejto príležitosti spomenul, že toto družstvo sa budovalo niekoľko rokov a neformoval ho on sám so svojou asistentkou Miroslavou „Mici” Krištofovou, ale podiel na jeho kreovaní mali viacerí tréneri. Na začiatku hlavne jeho dcéra Mirka Sýkorová, neskôr i jeho druhá dcéra a šéfka klubu Vlaďka Daňková. V tejto sezóne viedol tri mesiace tréningový proces Maroš Kováčik a posledné týždne sa už dievčatá pripravovali pod vedením Tomáša Drankaľuka. „‚Mici' skvele hecovala dievčatá. Keď bolo potrebné ich pribrzdiť, tak ich upokojovala. Výbornú robotu odviedol pri oddychových časoch i počas hry Tomáš Drankaľuk. Som veľmi rád, že prišiel na tieto majstrovstvá. Veľmi nám pomohol. Aspoň sa mohol presvedčiť, aký potenciál majú tieto dievčatá. Čo môže od nich očakávať a na čom treba najviac popracovať, keďže od novej sezóny preberá toto družstvo,”vysvetlil Miroslav Dirga.

PYŠNÁ NA KOLEKTÍV

Kto videl, akú radosť prežívala Tamarka Mantičová pri premieňaní trestných hodov v posledných sekundách zápasu, urobil si presný obraz o tom, aké emócie lomcovali našimi dievčatami. Výskanie po každom koši a výkriky radosti po záverečnom klaksóne nemali konca kraja. Nečudo, že viaceré prišli o hlas. „Všetky sme veľmi šťastné. Ani sa slovami nedá opísať, akú máme radosť. Som veľmi pyšná na celý kolektív,” povedala kapitánka tímu Tamarka Mantičová, ktorú vyhlásili za najužitočnejšiu hráčku tímu. „Veľmi ma to potešilo. Bola som veľmi šťastná, ale na druhej strane aj veľmi prekvapená, že vybrali akurát mňa. Kandidátok na toto ocenenie bolo viac. Všetky ‚baby' zahrali super,” podotkla Tamarka, ktorá v troch zápasoch na záverečnom turnaji v Starej Turejzaznamenala 38 bodov.

VÍŤAZNÁ BILANCIA

Niektorí rodičia prišli povzbudzovať priamo do Starej Turej, aby si naživo zažili dávku adrenalínu. Väčšina sa však potila ešte viac ako ich ratolesti na palubovke doma pred monitormi i televízormi pri sledovaní live streamov z jednotlivých zápasov. Najmä pri finále si neraz z nervozity hrýzli do pier či obhrýzali nechty. Bola to veru riadna dráma. Hodná finále. Nakoniec s víťaznou bodkou pre naše farby. Na kopaniciach nám cinklo zlato. Keďže v nedeľu bol i Deň otcov, dievčatá im ani nemohli venovať krajší darček.

Finálovým víťazstvom tak dovŕšili skvelú sezónu s bilanciou 23 víťazstiev, žiadna prehra. Vlastne, naše deviatky neprehrali ani v predchádzajúcich neúplných dvoch sezónach, keď sa nehral záverečný turnaj majstrovstiev Slovenska.