Čierna košeľa zostala v skrini a titul je na svete

Nevieme, aký vydarený bol ročník 2005 vo vinárstve, no čo sa týka basketbalových nádejí z ťahanovského sídliska, bol mimoriadne vydarený. Až neskutočne vydarený! V posledných rokoch sa to odzrkadľuje nielen vo výsledkoch, ale pomaličky už aj v zbieraní majstrovských trofejí. Tá najčerstvejšia pribudla v sobotu večer, keď po dvoch víťazstvách nad Piešťanmi a Popradom si dievčatá - podobne ako vlani – už pred nedeľňajším program zaistili zlaté medaily.

Do sobotňajšieho rána sme sa však nezobudili dvakrát pozitívne. Jedna jóbovka striedala druhú podľa toho, ktorú izbu navštívili tréneri. „Laura má silnú ´svalovku´,“ hlásila trénerka Vlaďa. „Martinka Kreithová tiež.“ Neprešla minúta a ďalšia info: „Tesi vraj veľmi bolí hrdlo.“ A Tamarka leží so sadrou... Hotové Waterloo hneď zavčas rána. A pred nami zápasy pravdy.

Nemám dobrý pocit z dnešného dňa,“ prilial viac „optimizmu“ do raňajšieho marazmu tréner Miro Dirga. „Neberiem si dnes čiernu košelu, lebo pred týždňom som ju mal a prehrali sme oba zápasy. A manželka sa ma dobre pýtala, či idem na pohreb...,“ naďalej „mixoval“ náladu na izbe 209 náš tréner.

Obliekol si teda bielu košeľu a čierna zostala zložená na najvrchnejšej poličke. Dobre urobil.

A to ešte dnes za nami pricestuje starosta Cyril Betuš. Naposledy, keď sa pred týždňom na nás prišiel pozrieť, tak sme prehrali,“ živil ďalej „víťazného ducha“ tréner Dirga.

Našťastie po presune do arény sa spustil samoliečiaci proces. A to sa dievčatá ani nepriblížili k žiadnemu piešťanskému liečivému prameňu.

Keď sme zvládli duel s Piešťanmi, bolo jasné, že striebro máme v suchu. Lenže to sa nám, pochopiteľne, málilo. Aby sme splnili misiu, chcelo to ešte dobre sa pripraviť na Poprad, ktorému narástla motivácia i sebavedomie. Prílišná zodpovednosť sa prejavila i na trénerke Vladi, ktorá nebola vo svoje koži a najradšej by už tento zápas mala za sebou. Pri chýbajúcej Tamarke sme mali vlastne iba jednu vysokú hráčku Ninku a Popradčanky mali také tri. Obaja tréneri špekulovali, ako zložiť päťky, aby eliminovali prednosti Popradu. Obavy však boli zbytočné. Dievčatá sa skoncentrovali neskutočne a Diplomat arénou sa doslova prehnal uragán. Babenky išli nadoraz ako dobre namazaný stroj. V sobotu – a vlastne počas celého turnaja – nebolo tej sily, ktorá by ho zastavila. Nebolo!

Ich pobyt v kúpeľnom meste možno v hodnotení vyznieva iba v superlatívoch, no taký naozaj aj bol.

Dievčatá si úspech náležite vychutnávali. Spievali, skandovali, všetci okoloidúci sa za nimi obzerali a nechápavo pozerali, čo sa to deje.

Majstri! Majstri!“ - ešte dlho sa rozliehalo kúpeľným mestom.

Apropó, a čo na triumf hovorí samotný starosta MČ Sídlisko Ťahanovce Cyril Betuš? „Mrzí ma, že som im pred týždňom priniesol smolu,“ zasmial sa pán starosta a pokračoval: „Verím, že dnes som to odčinil. Dievčatám samozrejme blahoželám. Urobili mi veľkú radosť. Spolu s rodičovským fanklubom boli fantastickí,“ nadchýňal sa Cyril Betuš, ktorý na basketbal zavítal aj s Ladislavom Olexom.

Dievčatá sa po presune na hotel rýchlo spojili s dievčatami Young Angels a na izbách sa ozýval majstrovský smiech. Onedlho dorazila za nimi aj trénerka Vlaďa. „Babenky, najväčším víťazstvom dnešného dňa je, že ste tu spolu na izbách všetky košické dievčatá. Nie podľa klubov, ale ako Košičanky,“ povedala im trénerka.

Ako krásne sa nakoniec skončil sobotňajší deň. Ráno sme takmer rátali straty a večer sme počítali skóre o koľko sme zdolali súperky. Zajtra nás čaká Nitra a pôjde už iba o formalitu. Na našom titule to nič nezmení. Šancu opäť dostanú mladšie dievčatá. A hrať sa bude hlavne na Paťku. Jediná z kolektívu ešte nedala kôš, takže je to pochopiteľné.

Ej, ale nás čaká krásna nedeľa...